Malo by byť jednotlivcom bez domova, ktorí odmietli dostupné prístrešie alebo bývanie, umožnené prespať alebo utáboriť sa na verejnom pozemku?

Má podľa vás zohrávať úlohu pohodlie a osobné preferencie v tom, či ľudia bez domova môžu využívať verejné priestranstvá na táborenie?

Čo je pre vás dôležité mať osobný priestor a ako to ovplyvňuje váš pohľad na jednotlivcov, ktorí hľadajú takýto priestor vo verejných priestoroch?

Prečo si myslíte, že by niekto mohol uprednostniť neistotu ulíc pred bezpečnosťou útulku a čo toto rozhodnutie prezrádza o systémoch prístreškov?

Ako môže spoločnosť vyvážiť súcit s ľuďmi bez domova so záujmami celej komunity, najmä pokiaľ ide o využívanie verejného majetku?

Aké povinnosti máme, aby sme zaistili bezpečnosť a dôstojnosť všetkých jednotlivcov v našich štvrtiach, vrátane tých, ktorí uprednostňujú pobyt na verejných pozemkoch?

Predstavte si, že by ste dostali možnosti bývania, ktoré nespĺňali vaše potreby; ako by ste chceli, aby vás komunity podporovali spôsobom, ktorý rešpektuje vaše rozhodnutia?

Zamyslite sa nad časom, v ktorom ste sa cítili mimo; ako by ste sa cítili, keby ste boli požiadaní, aby ste sa pohli len preto, že ste sa snažili nájsť miesto na odpočinok?

Ak by ste nemali domov a necítili sa bezpečne v dostupných prístreškoch, kam by ste šli a prečo by sa vám verejný majetok mohol zdať jedinou možnosťou?

Ako by sa mohlo zmeniť vaše vnímanie verejných priestorov, keby ste tam videli niekoho spať, a čo to hovorí o kolektívnom priestore spoločnosti?

Áno, a vytvorte viac sociálnych programov na bezplatné poskytovanie jedla, oblečenia a liekov

Nie a urobte z toho trestný čin

Žiadny

Áno,